Život Prešova
online
online
Sovietska sonda Luna 9 pristála na Mesiaci pred 55 rokmi
03.02.2021 Celý región
Moskva/Bratislava
3. februára (TASR) – Boli to panoramatické obrázky Mesiaca, ktoré
získalo ľudstvo po prvý raz v histórii. Sprostredkovala ich sovietska
automatická medziplanetárna stanica Luna 9, ktorá uskutočnila na
mesačnom povrchu mäkké pristátie. Od tejto udalosti uplynie v stredu 3.
februára 55 rokov.
Program Luna, čo v preklade znamená Mesiac, bola séria sovietskych kozmických sond s cieľom preskúmať Mesiac. Z celkovo 24 sond – vypustených v rokoch 1959 až 1976 bolo úspešných 15.
Luna s poradovým číslom jeden vzlietla do vesmíru 2. januára 1959. Povrch Mesiaca ale nedosiahla, preletela okolo neho vo vzdialenosti približne 6000 kilometrov. To sa podarilo Lune 2 dňa 14. septembra 1959, čím sa stala prvým ľudským výtvorom, ktorý dosiahol povrch Mesiaca. Pri dopade sa však rozbila, takže výskum mesačného povrchu nebol možný. Nasledovalo viacero pokusov o mäkké pristátie, ale neúspešne.
Prvé mäkké pristátie na Mesiaci sa podarilo až Lune 9. Do kozmu ju vyniesla nosná raketa Molnija-M, ktorá štartovala z kozmodrómu Bajkonur 31. januára 1966. Automatická medziplanetárna stanica Luna 9, ktorá vážila 1583 kilogramov a merala 2,7 metra pristála na Mesiaci 3. februára 1966 o 19.45 h stredoeurópskeho času v oblasti Oceánu búrok v tesnej blízkosti krátera Cavalerius.
Po 4 minútach a 10 sekundách od pristátia sa otvorili oporné lopatky hermeticky uzavretého kontajnera pripomínajúceho guľu a stanica začala robiť prvé snímky mesačného povrchu. Okrem kvalitných, panoramatických záberov povrchu Mesiaca zmerala Luna 9 základné fyzikálne parametre povrchovej pôdy a vedcom poskytla napríklad informáciu aj o tom, že povrch Mesiaca sa pod technikou nepreborí a je teda pevný. Luna 9 zotrvala na povrchu Mesiaca štyri dni - do 6. februára.
V čase studenej vojny zvádzal v druhej polovici 20. storočia Sovietsky zväz so Spojenými štátmi súboj aj pri dobýjaní kozmu. Jeho súčasťou bol tiež program Luna. Prvý tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskej zväzu (ÚV KSSZ) Nikita Chruščov podpísal 10. októbra 1959 tajné uznesenie O rozvoji výskumu kozmického priestoru, ktorý zahŕňal let človeka do vesmíru a výskum Mesiaca. Na čele programu stál hlavný sovietsky raketový inžinier a konštruktér kozmických lodí Sergej Koroľov.
V závodoch o vesmír mala Moskva spočiatku prevahu. Na obežnú dráhu vyslala už v roku 1957 prvú umelú družicu Sputnik 1, v roku 1961 vzlietol do kozmu prvý kozmonaut Jurij Gagarin, o dva roky neskôr aj prvá kozmonautka Valentina Tereškovová a v roku 1965 sa stal sovietsky kozmonaut Alexej Leonov prvým človekom, ktorý vstúpil v skafandri do otvoreného vesmíru.
Napriek úspechu programu Luna sa sovietskym vedcom nepodarilo doviesť do úspešného konca projekt pilotovaného letu na Mesiac. V ňom slávili úspech ich najväčší konkurenti Američania, pretože to bol americký astronaut Neil Armstrong, ktorý ako prvý človek vstúpil 20. júla 1969 o 21:14 hodine stredoeurópskeho času na povrch Mesiaca. Pre Sovietsky zväz to zároveň znamenalo prehru v jednej z kľúčových propagandistických bitiek studenej vojny.
Program Luna, čo v preklade znamená Mesiac, bola séria sovietskych kozmických sond s cieľom preskúmať Mesiac. Z celkovo 24 sond – vypustených v rokoch 1959 až 1976 bolo úspešných 15.
Luna s poradovým číslom jeden vzlietla do vesmíru 2. januára 1959. Povrch Mesiaca ale nedosiahla, preletela okolo neho vo vzdialenosti približne 6000 kilometrov. To sa podarilo Lune 2 dňa 14. septembra 1959, čím sa stala prvým ľudským výtvorom, ktorý dosiahol povrch Mesiaca. Pri dopade sa však rozbila, takže výskum mesačného povrchu nebol možný. Nasledovalo viacero pokusov o mäkké pristátie, ale neúspešne.
Prvé mäkké pristátie na Mesiaci sa podarilo až Lune 9. Do kozmu ju vyniesla nosná raketa Molnija-M, ktorá štartovala z kozmodrómu Bajkonur 31. januára 1966. Automatická medziplanetárna stanica Luna 9, ktorá vážila 1583 kilogramov a merala 2,7 metra pristála na Mesiaci 3. februára 1966 o 19.45 h stredoeurópskeho času v oblasti Oceánu búrok v tesnej blízkosti krátera Cavalerius.
Po 4 minútach a 10 sekundách od pristátia sa otvorili oporné lopatky hermeticky uzavretého kontajnera pripomínajúceho guľu a stanica začala robiť prvé snímky mesačného povrchu. Okrem kvalitných, panoramatických záberov povrchu Mesiaca zmerala Luna 9 základné fyzikálne parametre povrchovej pôdy a vedcom poskytla napríklad informáciu aj o tom, že povrch Mesiaca sa pod technikou nepreborí a je teda pevný. Luna 9 zotrvala na povrchu Mesiaca štyri dni - do 6. februára.
V čase studenej vojny zvádzal v druhej polovici 20. storočia Sovietsky zväz so Spojenými štátmi súboj aj pri dobýjaní kozmu. Jeho súčasťou bol tiež program Luna. Prvý tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskej zväzu (ÚV KSSZ) Nikita Chruščov podpísal 10. októbra 1959 tajné uznesenie O rozvoji výskumu kozmického priestoru, ktorý zahŕňal let človeka do vesmíru a výskum Mesiaca. Na čele programu stál hlavný sovietsky raketový inžinier a konštruktér kozmických lodí Sergej Koroľov.
V závodoch o vesmír mala Moskva spočiatku prevahu. Na obežnú dráhu vyslala už v roku 1957 prvú umelú družicu Sputnik 1, v roku 1961 vzlietol do kozmu prvý kozmonaut Jurij Gagarin, o dva roky neskôr aj prvá kozmonautka Valentina Tereškovová a v roku 1965 sa stal sovietsky kozmonaut Alexej Leonov prvým človekom, ktorý vstúpil v skafandri do otvoreného vesmíru.
Napriek úspechu programu Luna sa sovietskym vedcom nepodarilo doviesť do úspešného konca projekt pilotovaného letu na Mesiac. V ňom slávili úspech ich najväčší konkurenti Američania, pretože to bol americký astronaut Neil Armstrong, ktorý ako prvý človek vstúpil 20. júla 1969 o 21:14 hodine stredoeurópskeho času na povrch Mesiaca. Pre Sovietsky zväz to zároveň znamenalo prehru v jednej z kľúčových propagandistických bitiek studenej vojny.
www.ZIVOTPO.sk
